On si svoju vinu uvedomuje, vie, že zlyhal, nepotrebuje, aby mu to bolo stále pripomínané. Vie, ako jej ublížil. Dôkazom toho, že si to uvedomuje, je ako sa ku nej správa teraz. Ona má možno obavy a je to na mieste. Ale stále sa k tomu vracať? To asi nie je správna cesta ako zabrániť, aby sa to nestalo znova. Byť v strehu, to je v poriadku a väčšina žien aj tak vytuší, keď sa s jej mužom „niečo" deje.
Keď sa rozhodneme odpustiť a začať znova, urobme to poriadne. Naozaj začnime znova, s čistým štítom. To čo bolo, je minulosť, nevracajme sa k tomu. Urobme za tým hrubú čiaru. Žime to, čo je teraz. Ak si dávame novú šancu, vyrozprávajme si, čo nás ťaží, čo nám ublížilo, dajme von všetky svoje emócie, položme všetky otázky, na ktoré chceme dostať odpovede, ale potom to už pochovajme. Hlavne v prípade, že sme boli nejaký čas úplne rozídení. Odpusťme nielen jemu, ale aj sebe... Lebo to mohlo byť aj naopak. Nemalo by, ale stať sa to môže každému. Keby sme dostali druhú šancu, šancu na nový lepší začiatok, chceli by sme stále počúvať o našom prešľape?
