reklama

Prečo sa nám niekedy zdá, že sú muži z inej planéty?

Lebo oni naozaj sú z inej planéty. Inak rozmýšľajú, inak sa správajú, inak konajú. Dôkazom toho je aj to, že je medzi nimi menej konfliktov. Lebo sú priami. Jednajú medzi sebou na rovinu a povedia, čo si myslia. Aj sa vykričia, pohádajú, ale potom fungujú normálne. Väčšina normálnych mužov nemá potrebu robiť intrigy. Medzi nimi to funguje. Prečo im to tak často nefunguje so ženami? Zo skúsenosti viem, že je to preto, lebo my nedokážeme (vo väčšine prípadov) povedať priamo na rovinu, čo nás hnevá a čo sa nám nepáči. Očakávame, že náš partner to tak nejako vycíti, vytuší. Ale tak to nie je. Ak na otázku „Čo ti je?" odpovieme „Nič", tak to pochopí tak, že nič.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Možno tuší, že za tým „NIČ" sa niečo skrýva, ale nedôjde mu to a nezaoberá sa tým. Neznamená to, že mu to je jedno. Neznamená to, že sa nezaujíma. Len to berie tak, ako sme to povedali. Že nám nie je nič, teda nič, čo by sa týkalo jeho. Treba mu to povedať. Nezahmlievať a nedúfať, že mu to dôjde. Len tak sa do budúcnosti vedia vyhnúť tomu, čo nás nahnevalo. Ak muž presne vie, čo od neho žena očakáva a záleží mu na nej, tak to pre ňu urobí. Nespoliehajme sa na to, že by to mal vedieť, že na to príde. Lebo môžeme čakať veľmi dlho alebo sa nemusíme dočkať vôbec. Povedzme mu to priamo. Tak ako vám on povie, že má radšej pečené kura ako vyprážané. Nerobíte mu potom naschvál. Viete, čo očakáva. Lebo vám to povedal. Možno sa teraz opýtate, prečo sa aj muži nesnažia? Prečo to má byť všetko len o žene? Lebo my sme väčšinou tie, ktoré sa častejšie pre nedorozumenia trápia, domýšľajú si a sú nespokojné. Muži, pokiaľ im je partnerka oporou, sú vo vzťahu spokojní. Nehľadajú problém tam, kde nie je. Nerozmieňajú všetky situácie na drobné, tak ako to máme tendenciu robiť my. Vnímajú vzťah globálne a keď sú spokojní, sú proste spokojní. A my si to často vysvetľujeme ako nezáujem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Od malička mužom hovoríme ako sa so ženou nemá rozprávať, toto sa ženám nerobí... Ale nenaučíme ich ako sa s nami rozprávať. A my zas naopak. Keď s nami jednajú na rovinu a priamo, sme urazené, lebo takto sa s nami rozprávať nemajú - sme predsa ženy. Takže uznajme, že ani pre mužov nie je jednoduché komunikovať s nami. Po „našom" nevedia a my zas nerozumieme ich reči. Vzory správania preberáme od rodičov, z rodiny. Tak ako sa medzi sebou správajú oni, tak máme tendenciu správať sa aj my. A často počúvame ako otec nadáva na mamu, mama na otca. Myslíme si, že je to v poriadku. Ale nie je.

Muži sú citlivejší ako sa nám zdá. Len nám to nedávajú tak najavo. Lebo „chlapi neplačú", teda nedávajú najavo to, čo cítia... Lebo by prestali byť chlapmi, ženy by s nimi zametali a podobne. Je preto pochopiteľné, že napriek tomu, že prežívajú veci rovnako emotívne ako my, tak ich nedávajú najavo. Uzatvárajú sa pred nami, svoje pocity skrývajú, aby náhodou neboli prichytení pri nejakej slabosti. Reagujú povrchne, arogantne, popudlivo. Ale to neznamená, že im na nás nezáleží. Neznamená to, že im je ľahostajné, ako sa cítime. Sú takisto citlivý, ješitní, maznaví, urážliví. Chcú len ostať v našich očiach hrdinami, ktorý sa nezosypú, aby sme nemali strach sa o nich oprieť. Neradi priznávajú svoje zlyhania, neúspechy. Tak ich to naučili, tak to robia. Muži pracujú s faktami, ženy často okrem faktov s vlastnými domnienkami. Viem to, som žena, som taká istá. Nehanbím sa za to. Prijala som to ako fakt a naučila som sa s tým žiť. Neviním sa za to, že v rámci mesiaca prechádzam rôznymi náladami. Som žena, matka, v mojom tele prebiehajú rôzne hormonálne procesy. Mám právo na svoje nálady. A môj partner má právo vedieť, čo mi je. Keď mám problém, snažím sa ho pomenovať. Konkrétne. Presne. Nezahmlievam. Vie, na čom je. A môže to riešiť. Nezametám problémy pod koberec, keď sa mi niečo nepáči, poviem to radšej hneď. S odstupom času si nebude pamätať, čo sa stalo. Lebo to jednoducho pustí z hlavy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeden deň ma niečo pobaví a ďalší deň ma tá istá vec nahnevá. Kto by sa v tom mal vyznať, keď ani ja sama nie?

Slavka Kmeťová

Slavka Kmeťová

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som matka, partnerka, priateľka, ktorá sa zaujíma o ľudí, ich radosti a starosti. Som zástancom pozitívneho myslenia, presvedčená o tom, že ak chcem niečo zmeniť, musím začať od seba. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu